Ve středověku pozorovali námořníci, rybáři i ostatní, kteří se plavili po moři podivného tvora-napůl člověk a napůl ryba.
Během mnoha let lidé tohoto tvora nazývali různě:irská panna, mořská žena, V Norsku jí říkali harpie, V Rusku kusalka a v Africe kouzlo řeky.
I když byli ve středověku často pozorovány jak se vyhřívají na pláži a na kamenech nemohl se k nim nikdo přiblížit.
Mořská panna má být potomek člověka a ryby.
Dlouhou dobu se věřilo, že skutečně existuje, ale teď se ví, že ve středověku vznikla v představách námořníků (říká se, že si jí pletli s lachtany).
V dávnych časoch, keď svet ešte ovládali kúzla a takmer celú Zem pokrývalo more, vznikla rasa schopná žiť a dýchať pod vodou. Práve táto rasa bola jedna z prvých. Všetko sa to začalo na súši. V záplave vĺn sa totiž týčil jeden nádherný, koralový ostrov. Jedného večera bola na jeho pláž, do ešte horúceho piesku, vyplavená malá mušľa. Nebola to však nijaká obyčajná mušľa, ktorú morské vlny zmietnu naspäť do mora a zabudne sa na ňu. Táto bola jedinečná! Ukrývala v sebe totiž tajomstvo hlbín oceánov, ktoré dovtedy neodhalil žiadny smrteľník- malú, belasú perlu. Tá vznikla zo strieborného zrnka piesku, zo slzy delfína, z trblietavej morskej peny a z lupeňa podmorského kvetu. Tieto štyri predmety sa stali základom pre zrod života nýmf. Nazývajú sa aj štyri elementy Nýmf.
Na ďalšie ráno, po východe slnka, vietor zavial na toto miesto kúzlo. Prišlo z ďalekých krajín, možno aj z iného sveta. Vie sa však, že perla sa v tej chvíli premenila na prvú z rodu nymf. Bola to bohyňa, krásna a nesmrteľná. Vlasy mala tmavé a dlhé až po pás, poprepletané malými perličkami. Jej oči pripomínali farbou drahý kameň opál. Len stála na pobreží, oblečená v priesvitnom závoji z morských rias a pozorovala svet. Vánok jej pošepol do uší meno Marine. "Morská" pomyslela si bohyňa "moje meno je teda Marine a mám vládnuť oceánu..." usmiala sa. Jej srdce naplnila láska k tej modrozelenej nádhere rozprestierajúcej sa priamo pred ňou. Ladnou chôdzou vstúpila do mora, kde jej nohy v okamihu splynuli na perleťovo biely chvost, aby sa vo vode mohla pohybovať rýchlejšie a obratnejšie. Obklopili ju všetky morské živočíchy, od drobných morských koníkov, cez medúzy, delfíny, morské hviezdice, raje, veľryby až po chobotnice. Vytvorili za ňou veľmi dlhý zástup a sprevádzali ju v plavbe pod hladinou. Obdivovala nádheru v hlbinách a kadiaľ plávala, tadiaľ rozsievala šťastie, mier a pokoj. Do tmavého oceánu vniesla svetlo...
Marin nosila na krku drahocenný náhrdelník zo siedmych perál.. Boli zavesené na krehkej retiazke z morskej soli. Keď preplávala celý svet, ocitla sa na mieste svojho zrodu. Usadila sa na útes a tvár obrátila k práve zapadajúcemu slnku. Začala spievať. Jej hlas bol taký čistý a krásny, že celé ostatné božstvo zostúpilo k nej, aby ju mohli počúvať. Spievala pieseň v starom jazyku nýmf, ktorá v preklade znela asi takto:
"Oceán, na vlnách tvojich,
Nesie sa nymfa ladná,
Mesiac na nebi zrazu stojí,
Telo jej zdobí morská pena chladná.
Zo zrnka piesku v mori,
A zo slzy delfína,
Zrodil sa život nový,
Kde sa krása s modlou prelína."
Pokračovanie piesne sa už nikto nedozvedel...jej spev totiž začul Poseidon, ktorý dovtedy vládol moriam. Myseľ mu zachvátil hnev. Zistil totiž, že jeho vláda môže byť práve ňou ohrozená. Je to predsa bohyňa, ako stvorená na ovládanie oceánskych vĺn. Ako skončí on, pán modrého sveta, pri tomto krehkom stvorení? Pristúpil k nej s pohľadom plným žiarlivosti. Marin prestala spievať a zadívala sa na Poseidona. Z neba vyletelo zopár bleskov a pri pobreží sa zdvihli vysoké vlny. Ostatní bohovia len vyleteli nazad do výšok, odkiaľ sledovali, čo sa bude diať. Poseidon vyvolal búrku a zahnal sa svojím trojzubcom. Nemal v úmysle Marin zraniť, len potreboval dokázať, že ON je pánom morí. Trojzubec sa však zachytil o náhrdelník bohyne, ktorý sa razom roztrhol. Jeho perly sa rozkotúľali na všetky strany, každá inde. Každá si našla svoj smer a svoj oceán. Vodné tvory, v snahe perly udržať spolu, vyplávali za každou z nich. To sa im však nepodarilo. V tom okamihu, ako sa náhrdelník roztrhol, nádherná nymfa sa rozplynula. "Kde sa stratila?" bojazlivo medzi sebou šepkali vlny mora. Jedny tvrdili, že sa vrátila do svojej mušle. Iné, že vletela do oceánu a obklopuje všetko živé v ňom. Pravdou však je, že ostala vo svojich perlách. V každej z nich sa nachádza niečo z nej, niečo magické, silné a nesmrteľné.
Sedem perál a sedem krásnych nýmf, ktoré sú ich princeznami. Z každej perly vznikla jedna, ktorá ovládala časť oceána, kde sa zakotúľala. Ich potomkovia dodnes vládnu vlnám oceána.
Mušľa, v ktorej sa Marin narodila bola siedmimi princeznami uložená do truhlice, aj s ostatnými jej šperkami. Jediné, čo sa nikdy nenašlo, bola retiazka, na ktorej boli Marinine perly navlečené. Stratila sa niekde v mori, kde leží pochovaná na dne a jej existencia je zahalená veľkým tajomstvom. Morské živočíchy ostali strážiť perly, za ktorými plávali a preto sa vyskytujú najviac len v určitých častiach oceánov. A Poseidon? Spev Marin mu od osudnej chvíle stále znel v ušiach. Už dávno oľutoval svoj čin a rozhodol sa nymfám pomáhať. Svoju vládu skončil a prenechal siedmym princeznám. "Krásne a tak silné" pomyslel si a odplával žiť na útesy Marinho koralového ostrova. "Ako ich bohyňa..."
woow
(zuzinka, 23. 10. 2010 18:34)